|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Aktivácia vírusu – reaktivácia vírusu Z takzvanej „spiacej“ podoby, v ktorej človek nemá žiadne klinické príznaky ochorenia a cíti sa úplne zdravý sa vírus „zobudí“ a ochorenie sa prejaví – napr. vznikom herpesu na pere alebo na genitáliách.
Získanie nákazy, teda nakazenie sa.
Lieky, ktoré zabraňujú množeniu vírusu. Virostatiká nevedú k odstráneniu vírusu z organizmu, ale k jeho „uspaniu“ v bunkách.
Hoci sa človek cíti zdravý a nemá žiadne klinické príznaky (prejavy) herpetickej infekcie, v telesných tekutinách (v slinách, v pošvovom sekréte ) sú prítomné vírusy a človek môže nakaziť iného doteraz zdravého jedinca.
Zápal pečene.
Imunitu (obranyschopnosť) zabezpečuje imunitný systém teda obranný systém človeka proti vonkajším činiteľom (napr. infekcie) a patologickým vnútorným činiteľom (napr. nádory).
Človek, ktorého imunitný systém (odkaz na heslo imunita v slovníku) pracuje horšie ako u zdravého jedinca. Tento stav - „imunokompromitovanosť“ sa vyskytuje napríklad u pacientov s nádorovými ochoreniami po cytostatickej liečbe, u pacientov po transplantáciách, pri vrodených poruchách imunity.
Udáva počet novovzniknutých ochorení na 1000 obyvateľov za rok.
Čas medzi preniknutím pôvodcov infekcie do organizmu a prvými klinickými prejavmi ochorenia.
Pri kašli a kýchaní sa drobné čiastočky hlienu z dýchacích ciest rozprašujú do vonkajšieho prostredia spolu s mikroorganizmami vo forme aerosolu.
Pohlavný styk pri ktorom dochádza k styku pohlavných orgánov jedného partnera s ústami druhého partnera.
Globálna – celosvetová epidémia.
K prenosu infekcie z matky na novorodenca dochádza počas pôrodu priamym kontaktom s genitálnymi sekrétmi infikovanej matky.
Pohlavne prenášané ochorenia - sexuálne prenosné choroby Ochorenia prenášané pohlavným stykom.
Prenos z tehotnej ženy na jej plod, tzv. vnútromaternicová nákaza. Normálne placenta chráni plod, niektoré infekčné ochorenia tehotnej ženy však placenta nedokáže „zadržať“ a sú prenesené na plod. (tzv. transplacentárny prenos infekcie). K prenosu nákazy môže dôjsť aj priamym prestupom z infikovanej pošvy cez plodovú vodu a obaly na plod (tzv. ascendentný intrauterinný prenos infekcie).
Súbor opatrení zameraných na predchádzanie výskytu ochorení – napr. očkovanie proti chrípke, správna životospráva ako prevencia vysokého krvného tlaku.
Prvá infekcia herpetickým vírusom v živote jedinca.
Zložité bielkovinovo-polysacharidové molekuly, ktoré produkujú bunky ľudského imunitného systému ako reakciu na infekciu. Pomáhajú prekonať infekciu.
Opakujúce sa epizódy herpetickej infekcie, spôsobené reaktiváciou vírusu z kľudového „spiaceho“ štádia, pri ktorom pacient nemá príznaky infekcie, do štádia rýchleho množenia sa vírusu
Prítomnosť špecifických protilátok v sére pacienta, svedčiaca o prekonaní herpetickej infekcie.
Výskyt séropozitívnych jedincov v populácii.
Neprítomnosť špecifických protilátok v sére pacienta.
Sérum je plazma (tekutá časť krvi) zbavená fibrinogénu (zrážacieho faktora).
Infekcia, pri ktorej sú prítomné klinické prejavy ochorenia – príznaky infekcie.
Ulcerácie sú defekty na sliznici – takzvané vredy.
Vertikálny prenos infekcie je prenatálny alebo perinatálny prenos:
Vhodný podnet na reaktiváciu vírusu Podnety, ktoré môžu spôsobiť reaktiváciu vírusu zo „spiaceho“ štádia môžu byť rôzne, napríklad dlhé opaľovanie, menštruácia, veľká fyzická námaha, psychický stres, chlad, prekonanie iného infekčného ochorenia, tehotenstvo a rôzne iné.
Mikroorganizmy, ktoré sú menšie ako baktérie. Od baktérií sa odlišujú
hlavne tým, že môžu žiť len vo vnútri infikovanej bunky, mimo bunku zanikajú.
Existuje mnoho rôznych druhov vírusov, ktoré spôsobujú viacero všeobecne
známych ochorení človeka, napr. chrípku, AIDS, herpes. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||