 |
|
|
|
|
|
|
|
|
 |
 |
|
||||||
 |
|
|||||||
 |
 |
 |
|
|||||
 |
Ako sa môžem infikovať? |  |
|
|||||
 |
|
|||||||
 |
|
www.pliva.sk |
|
|
www.chlamydia.sk |
|
|
www.azitromycin.sk |
|
Infekcia herpes vírusom typu 1 sa prenáša kvapôčkovou nákazou, ale aj slinami napríklad pri bozkávaní alebo orálnom pohlavnom styku. Herpes vírus typu 2 sa prenáša pri pohlavnom styku. Nakoľko orálny pohlavný styk je pomrne častý, dnes môžeme povedať, že prenos HSV1 a HSV2 sa deje spoločne – teda kvapôčkovou nákazou a pohlavným stykom, pričom do istej miery splývajú aj prejavy ochorení. HSV1 niekedy vyvoláva typické prejavy na pohlavných orgánoch a HSV2 v ústnej dutine. Kiahne sa prenášajú aerosolom – ako kvapôčková infekcia. Je to jedno z ochorení, ktoré majú najvyšší index prenosu – teda pri styku s chorým sa nakazí veľa dosiaľ neinfikovaných jedincov. Preto sa kiahne pomerne rýchlo šíria v kolektívoch ale i v rodine. Genitálny herpes môže byť vyvolaný HSV-2 lebo aj HSV-1. Epidemiologické údaje z rôznych krajín vykazujú určité regionálne rozdiely, ale vo všeobecnosti potvrdzujú fakt o celosvetovej pandémii herpetických infekcií. Séroprevalencia HSV typ 1 je u dospelej populácie podľa údajov v USA asi 50-80% a u typu HSV2 20-50 %, pričom má celosvetovo stúpajúcu tendenciu. Vzostupný trend v incidencii genitálneho herpesu sa pripisuje HSV-1, čo súvisí s rozširovaním orogenitálnych sexuálnych praktík. Z epidemiologického hľadiska sa za predispozičné faktory akvirovania infekcie pokladajú vek, ženské pohlavie, počet sexuálnych partnerov, skorý začiatok sexuálneho života, sexuálne praktiky - predovšetkým receptívny análny sex u žien (sex do konečníka). Klinickú manifestáciu genitálneho herpesu vyvolaného HSV-2 ilustruje nasledujúci graf: Manifestácia genitálneho herpesu u HSV-2 séropozitívnych jedincov:  Herpesvírusy sú citlivé na podmienky vonkajšieho prostredia, čo do istej miery limituje ich prenos, ktorý sa uskutočňuje infikovanými telesnými tekutinami (sliny, vaginálny sekrét, ejakulát, slzy, tekutina kožných lézií), možný je aj prenatálny prenos infekcie. Pravdepodobnosť prenosu závisí od infekčnej dávky. Vylučovanie vírusu počas asymptomatickej infekcie je nižšie v porovnaní so symptomatickou infekciou a vyskytuje sa u 2/3 séropozitívnych jedincov, a to najmä v prvých 3 mesiacoch od akvirovania infekcie. Prenos HSV-2 súvisí aj so sérologickým statusom sexuálneho partnera - ak má už protilátky proti HSV-1, riziko prenosu HSV-2 je o 20 % nižšie v porovnaní s partnerom, ktorý nemá protilátky proti HSV1 (HSV-1 séronegatívnym); menej závažnejší je aj klinický priebeh získanej infekcie. Genitálny herpes je dnes v Európe po chlamýdiových infekciách /www.chlamydia.sk/ druhým najčastejším pohlavne prenášaným ochorením. Genitálny herpes zostáva i na prahu nového tisícročia najrozšírenejšou sexuálne prenosnou chorobou, pričom má jednak psychosociálny dopad na indivíduum, nesie so sebou riziko závažných komplikácií, predovšetkým u imunokompromitovaných pacientov, ale nielen u nich, pre- a perinatálneho prenosu, predstavuje však aj nebezpečenstvo prenosu iných sexuálne prenosných ochorení, najmä HIV infekcie. EBV infekcia sa prenáša kvapôčkovou nákazou. Nakoľko vírus sa prenáša doživotne, zdrojom šírenia infekcie je nielen chorý človek ale často krát i bezpríznakový nosič, ktorý má často krát napríklad obyčajnú nádchu. CMV infekcia sa prenáša krvou a krvnými derivátmi, pohlavným stykom, ale aj pri transplantácii. Infekcia herpes vírusom typu 6 sa prenáša kvapôčkovou infekciou, infekcia herpes vírusom typu 8 sa prenáša predovšetkým pri pohlavnom styku, možný je i prenos krvou (napríklad u nakromanov pri spoločnom užívaní striekačky). Očkovacie látky proti herpetickým vírusom nie sú štandardne k dispozícii, v zámorí sa však pred rokom uviedla do používania (nie plošného) vakcína proti kiahňam. Neočkuje sa plošne populácia, iba rizikové skupiny. U pacientov, ktorí sú závažne chorí a boli vystavení kontaktu s infekciou (napr. deti a dospelí s leukémiou, pacienti po závažných operáciách a transplantáciách) možno preventívne podať sérum, ktoré je získavané od jedincov, ktorí herpetické ochorenia prekonali a v ich sére sa nachádzajú protilátky – tzv. hyperimúnne sérum. |